Rovnaké praktiky priniesli zahraničné firmy aj na Slovensko. Nie sú ochotné vytvárať a zdaňovať zisk na Slovensku. Presviedčajú nás, že máme byť vďační za to, že zamestnávajú ľudí a to zväčša za minimálnu mzdu. Na zisk chcú buď daňové úľavy alebo ho vďaka minimálnemu rozdielu medzi výrobnou cenou a tou za ktorú predávajú produkt svojej materskej spoločnosti ani nevyrobia.

Obhajoba tejto praktiky je postavená na tvrdení, že zisk sa má daniť tam, kde vznikla myšlienka a tým aj pridaná hodnota. A my sme tu len lacná továreň.

Odlišný pohľad na to má však OECD a vďaka tomu aj naša daňová legislatíva. Tá hovorí jasne, že ceny medzi slovenskou a zahraničnou závislou osobou/spoločnosťou by mali zodpovedať cenám na trhu obvyklým. A ak cenotvorba tomu nezodpovedá, môžu daňové orgány upraviť použité transferové ceny tak, aby zodpovedali cenám nezávislým a zvýšiť základ dane slovenskej spoločnosti.

Ako to vyzerá v galantskom Samsungu?

Jeho tržby dosiahli podľa auditu KPMG 3,247 miliardy Euro a z toho 93 % bolo voči spriaznenej osobe v rámci skupiny. Náklady na mzdy predstavovali smiešne 1 percento a to 33,6 milióna. Daň z príjmu bola 27,6 milióna. Alebo vo výške daňových stimulov, ktoré práve dostal...

Nie sme a ani nebudeme Singapúr. Sme Slováci. Ale mohli by sme mať aspoň toľko rozumu ako India.

Čo tak nabudúce, keď sa príde Samsung vyhrážať odchodom, poslať na nich daňovú kontrolu zameranú na transferové ceny? A čo tak poslať ju tam aj bez toho?